,,Záleží nám na každom jednom dieťati. Preto máme v našej nemocnici vypracovaný podrobný štandardný postup pri vyšetrení dieťaťa s podozrením na týranie, pretože prax nás opakovane presviedča o tom, že nie je jednoduché tieto prípady zachytiť. Najčastejšie sa odohrávajú za zatvorenými dvermi v súkromí a intimite rodiny, ktorá má, paradoxne, dieťa chrániť,“ povedal generálny riaditeľ DFNsP Bratislava, doc. MUDr. Ladislav Kužela, CSc., MPH a ďalej doplnil: ,,Len od roku 2016 do súčasnosti sme vo viac ako 80 prípadoch kontaktovali príslušný Úrad práce sociálnych vecí a rodiny, prípadne políciu za účelom ďalšieho vyšetrovania a riešenia.“

CAN syndróm je zložitý sociálny jav pozostávajúci zo súboru viacerých konkrétnych foriem neprimeraného zaobchádzania s dieťaťom, ktoré vedú k nedostatočnému zabezpečeniu jeho základných potrieb – biologických, citových, pocitu bezpečia a istoty. ,,Je to patologický jav často veľmi ťažko odhaliteľný už len tým, že sa odohráva v rodine a najčastejšie u malých detí, ktoré sa ešte nevedia brániť. Vedie k poškodzovaniu telesného aj duševného vývoja dieťaťa, ktorý spôsobujú najčastejšie rodičia, alebo dospelé osoby, ktorým je dieťa zverené“ hovorí Mgr. Zuzana Gúcka, sociálna pracovníčka najväčšej detskej nemocnice na Slovensku.

U detí sa môžeme stretnúť s viacerými formami týrania: fyzické, psychické a sexuálne zneužívanie a inými. Všetky formy môžu byť buď aktívne – kedy sa agresor podieľa cielene na týraní a /alebo zneužívaní dieťaťa alebo pasívne - kedy je dieťa vystavované nevhodnému správaniu agresora, napríklad je svedkom video, foto či audiopornografie, alebo je zanedbávané po psychickej aj emočnej stránke.

Medzinárodná klasifikácia chorôb neregistruje syndróm týraného dieťaťa ako psychiatrickú diagnózu, je evidovaný v kapitole Faktory ovplyvňujúce zdravotný stav ako Problémy súvisiace s údajným fyzickým/sexuálnym zneužitím dieťaťa.

,,V našej nemocnici  sa najčastejšie stretávame s podozrením na zanedbávanie detí, kedy je im upieraná primeraná zdravotná starostlivosť, nemajú zabezpečenú dostatočnú výživu, žijú v nevhodných podmienkach. Od roku 2016 do súčasnosti sme riešili 45 takýchto prípadov. Časté je tiež fyzické týranie, pretože je to najviditeľnejšia forma a najskôr sa zistí. Od roku 2016 sme riešili 19 prípadov, ktoré sa riešili v súčinnosti s príslušným ÚPSVaR a políciou. Stretávame sa tiež aj so sexuálnym zneužívaním detí, takéto prípady sme riešili 4, “ doplnila Zuzana Gúcka.

Malých pacientov v dôsledku fyzického týrania lekári hospitalizujú najčastejšie na Klinike detskej chirurgie (KDCH) LF UK a DFNsP Bratislava. Snažia sa urobiť maximum pre každé dieťa s podozrením na CAN. V posledných mesiacoch pristúpili k rozšíreniu rozsahu zobrazovacích vyšetrení. Kým v minulosti snímkovali len to najdôležitejšie – hlavu a miesta s viditeľnými poraneniami a bolestivosťou, v súčasnosti tieto vyšetrenia rozšírili. ,,Ukázalo sa nám, že okrem viditeľných poranení je dôležité hľadať aj skryté poranenia, napríklad skryté zlomeniny v rôznom štádiu hojenia a také, ktoré neboli nikdy vyšetrené a nie je známy mechanizmus ich vzniku. Potrebné je pátrať po zlomeninách typických pre týranie, najmä v oblasti dlhých kostí,“ priblížila prax MUDr. Daniela Šandorová, PhD., lekárka Kliniky detskej chirurgie LF UK a DFNsP Bratislava. Na KDCH týrané deti často prichádzajú s úrazom hlavy v dôsledku úderov, väčšinou opakovaných, preto im lekári musia v niektorých prípadoch urobiť v rámci diagnostiky CT vyšetrenie mozgu. ,,Snažíme sa dieťa čo najpodrobnejšie vyšetriť, aby sme zistili všetky poranenia, aby bolo možné podozrenie na týrané dieťa čo najlepšie podložiť. Všímame si tiež nejasné údaje v anamnéze, celkový vzhľad dieťaťa, kto ho priviedol na vyšetrenie, správanie dieťaťa počas hospitalizácie a jeho vzťah k rodičom. Všetky tieto dôležité ,,detaily“ sledujeme. Samozrejme, sú prípady, kedy je týranie na prvý pohľad viditeľné – mnohopočetné modriny na viacerých oblastiach tela, odtlačené konkrétne tvary predmetov, ktorými bolo dieťa udierané, stopy po hasení cigariet na koži, vytrhané vlasy a pod“., dopĺňa doktorka Šandorová. Lekári sa stretávajú s týraním neraz už u veľmi malých detí. Častou vekovou skupinou sú deti v dojčenskom veku, u ktorých je typický „Shaken baby syndróm“ – Syndróm traseného dieťaťa - rodičia nimi trasú, v dôsledku čoho vznikajú rôzne vnútrolebečné poranenia. Príčinou môže byť stav, kedy rodičia nezvládajú starostlivosť o dieťa, nevedia utíšiť jeho plač a uspokojiť jeho potreby. Čím menšie je dieťa, tým menej alebo vôbec sa nedokáže brániť a hovoriť o svojom probléme. Preto je potrebné práve v týchto vekových kategóriách byť obzvlášť pozorný a vnímavý voči možnému týraniu detí. Zriedkavejšie, ale veľmi závažné sú prípady sexuálneho zneužívania detí. Pri podozrení na týranie dieťaťa je počas vyšetrovania potrebné dieťa odobrať z nevyhovujúceho rodinného prostredia a zabezpečiť mu ochrannú hospitalizáciu. Dôležité je psychologické a psychiatrické vyšetrenie a sledovanie týchto detí, lebo fyzické týranie má vždy aj závažný dopad na psychiku dieťaťa.

,,Možné psychické dôsledky týrania u detí závisia od veku, v akom je dieťa týraniu vystavované, tiež od toho, či ide o agresora z kruhu rodiny, mimo nej alebo z kruhu rovesníkov. Všeobecne môžeme povedať, že zneužívanie v akejkoľvek forme môže mať negatívny vplyv na život dieťaťa. Avšak nie u každého dieťaťa sa musia bezpodmienečne rozvinúť významné emocionálne a iné psychologické problémy. Závažnosť psychologických následkov sa môže líšiť v závislosti od mnohých faktorov, ako napríklad od toho, ako bola obeť spojená s osobou, ktorá sa dopustila zneužitia a či zneužívanie bolo uznané alebo odmietnuté priateľmi a rodinou dieťaťa, ktoré bolo týrané a alebo zneužité. Do pedopsychiatrickej starostlivosti sa dieťa dostane až vtedy, keď sa uňho prejavia psychické ťažkosti -emočné, kognitívne, problémové správanie a pod.,“ povedala MUDr. Jana Trebaticá, PhD., prednostka Kliniky detskej psychiatrie LF UK a DFNsP Bratislava.

Čo si môže okolie všimnúť na dieťati:

Akúkoľvek zmenu správania, ktorá dovtedy u dieťaťa nebola pozorovaná

  1. Úzkosť: Deti sa môžu obávať ľudí alebo situácií, ktoré im pripomínajú ich týranie/zneužívanie. Boja sa byť samé, môžu byť vystrašené z cudzincov. Môžu mať narušený spánok, nutkavé správanie, záchvaty paniky.
  2. Hnev: Obete môžu pocítiť intenzívny hnev na svojich zneužívajúcich, na tých, ktorí vedeli o zneužívaní a nezasiahli, a dokonca aj na seba kvôli zneužívaniu, obzvlášť keď veria, že by to mohli alebo mali zastaviť. Hnev je prirodzenou a normálnou reakciou na zneužívanie a obete sa môžu naučiť zvládnuť svoj hnev konštruktívnym spôsobom, ktorý uľahčí uzdravenie.
  3. Disociácia / dištancovanie (odpojenie sa) : Pri zneužívaní alebo po zneužití sa môže vyskytnúť pocit necitlivosti, zmätenosť a mimoriadne zážitky, ktoré obetiam pomôžu vyhnúť sa bolesti a strachu spojené so zneužívaním. V zriedkavých prípadoch môžu byť spomienky na zneužívanie potlačené a niektoré obete nemusia mať vedomé spomienky na zneužívanie.
  4. Poruchy nálady: Depresia, podráždenosť a zmeny nálady
  5. PTSD (postraumatická stresová porucha): Môžu sa vyskytnúť nočné mory, hypervigilancia (zvýšená bdelosť), flashbacky (záblesky traumatickej udalosti) a ďalšie príznaky PTSD. Deti, ktoré zažili týranie sa vyhýbajú situáciám, ktoré im pripomínajú týranie /zneužitie.
  6. Hanba: Pocity viny a hanby sú často prežívané obeťami, ktorí si myslia, že si zaslúžili týranie/zneužitie, a že sú zodpovední za to, že sa im to nepodarilo zastaviť.
  7. Sebadeštrukčné správanie (sebapoškodzovanie): Niekedy obete vyhľadávajú samoliečbu, napríklad s drogami alebo alkoholom, alebo sa môžu samy poškodiť, ako napríklad pálením alebo rezaním. Inokedy môžu deti nevedome vyhľadávať scenáre, v ktorých sa zneužívanie opakuje, zanedbávať svoje osobné zdravie a hygienu. Toto správanie často predstavuje nízke sebavedomie, čo je bežný príznak zneužitia.
  8. Narušenie dôvery: Naučiť sa dôverovať ostatným po tom, čo došlo k zneužitiu, môže byť náročné, najmä pokiaľ ide o intimitu.
  9. Agresívne správanie voči okoliu, problémové správanie (krádeže, klamstvá), narušený výkon v škole.
  10. Sexuálne neprimerané správanie (napodobňovanie sexuálneho správania pred okolím, pokus o sex. zneužitie ostatných detí), u starších detí promiskuitné správanie.
  11. Somatické príznaky (bolesti hlavy, brucha)

Starostlivosť o obete týrania/zneužívania:

V prvom rade každému dieťaťu je potrebné zabezpečiť ochranu.

Dôležité je, aby sa deti sekundárne netraumatizovali tým, že budú opakovane vyšetrované a vypočúvané, preto musia byť všetky vyšetrenia riadne zadokumentované.

Je dôležité prejaviť empatiu a dieťaťu veriť.

Následne sa môže pristúpiť k psychoterapii a ak je to potrebné aj k farmakoterapii podľa toho,

aké sú psychické ťažkosti u dieťaťa. Z psychoterapie sa využíva najmä individuálna psychoterapia, práca s rodinou, ale aj skupinová terapia. U detí platí, že čím rýchlejšia odborná pomoc, tým lepší je liečebný výsledok a možné zredukovanie narušenia ich vývoja.

 

Galéria

Icecarousel6
Icecarousel5
Icecarousel4
Icecarousel2
Icecarousel1
Recipe: Fruit Pizza with Chocolate-Coconut Cream
 53 Healthy and Flavorful Recipes to Make with Tofu
10 Healthy 4th of July Recipes from Around the Web
Three years dossing at university?
45 Best Healthy Berry Recipes
24 Tricks to Survive Hot Summer Nights
Is It Safe to Work Out Twice a Day?